DIVADLO

Napriek tomu, že sa ulica volá Divadeľná (v minulosti Jakubská, neskôr Františkánska a koncom 19. storočia Theatregasse),Divadlo J.Palárika, ktoré stojí na jej začiatku patrí oficiálne do Trojičného námestia. Avšak viac ako tretinu ulice vás jeho nádherne zrekonštruované budovy sprevádzajú. Postavené bolo na mieste historicky slávneho hostinca U Čierneho orla na náklady nielen mesta. Sčasti sa na stavbu, ktorá prebehla v roku 1831 zložili aj obyvatelia (na priečelí budovy to potvrdzuje latinský nápis: Isthanc aedem Thaliae po suit senatus ac popolus Tirnaviensis > Mestská rada a obyvatelia Trnavy vybudovali tento dom Tálie). Trnava a kultúra majú odjakživa silný vzťah. Zaujímavé je, že sa stavba dátuje do rovnakého roku ako ukončenie trápenia s rozsiahlou cholerou v meste.

Architektúra divadla prešla v roku 1907 secesnou úpravou, dovtedy empírová fasáda bola nahradená novobarokovou, kombinovanou so secesnými štukovými detailami. Z prestavby v roku 1960 zasa pochádzajú vitrážové okná na prízemí. Dnes na prízemí divadla objavíte príjemnú kaviareň Bezkydov (názov je inšpirovaný pseudonymom Jána Palárika).

BUDOVA BANKY

Dom na rohu Divadeľnej a Štefánikovej patrí svojou polohou do Trojičného námestia. Už od roku 1868 tu striedajúci sa majitelia prevádzkovali cukráreň. Tá prečkala aj rok 1900 a rovnako aj koniec monarchie. Dom v tomto čase patril rodine lekára Dr. Oskara Sekereša a v roku 1919 tu sídlila Prešporská všeobecná sporiteľňa. Pred rokom 1938 bol však dom zbúraný. Dnes už vstup do Divadeľnej ulice ikonicky definuje jednoduchá funkcionalistická budova, ktorá v historickom centre zrazu “vyčnieva”. Autorom projektu určeného Bratislavskej všeobecnej banke je slávny achitekt Michal Harminc (tiež autor projektu budovy súčasnej Knižnice J. Fándlyho, Carltonu a Slovenského národného múzea v Bratislave, atď.). V 60. a 70. rokoch tu dámy navštevovali kaderníctvo a kozmetiku.

MESTSKÉ KÚPELE, NESKÔR KAVIAREŇ

Na prvý pohľad nevzhľadný dom s tromi plechovými dverami a výkladom na severnej strane má za sebou históriu vskutku veľmi prekvapivú. Od 16. storočia tu bol podľa daňových kníh prevádzkovaný mestský kúpel. V stredoveku malo takéto miesto obyvateľom zabezpečiť dostatočnú hygienu, trochu neskôr dokonca pôžitky iného charakteru. Nebolo tajnosťou, že je kúpeľný dom zázemím wellnessových radovánok, kde nechýba víno a zábava, a nečudo povesti, ktorá kúpele prirovnávala k nevestincu. Tento, zrejme prirodzený sklon návštevníkov však kúpelníckemu remeslu neprospieval. Neskôr totiž zažíva úpadok najmä z obavy z prenosu pohlavných chorôb. Kúpeľná história bola napokon v roku 1746 zavŕšená. Neskôr tu sídlila kaviareň a dokonca Ferenz Thalmeiner začal svoju kaviarnicku kariéru v roku 1907 práve v tomto dome. Majitelia sa postupne menili, no kaviareň s letnou záhradou tu neskôr pod názvom Tatra fungovala až do roku 1927.

SPOLOK SV. VOJTECHA

Spolok sv. Vojtecha pokračuje vo výdavaní duchovnej literatúry. V minulosti však za touto aktivitou bolo viac vrstiev. Vo forme učebníc, novín, kalendárov “sprístupňoval” slovenčinu.

Ťažko si dnes predstaviť ako sa v meste žilo, keď bola úradným jazykom maďarčina a vo vlastnom jazyku sa mohlo hovoriť akurát tak doma. Odkedy Spolok sv. Vojtecha v roku 1870 vznikol, postupne sa rozširoval až do troch budov. V tridstiatych rokoch 20. storočia dal medzi dvomi starými mešťanskými domami postaviť funkcionalistickú budovu s bytmi a tlačiarňou.

Ak pojdete okolo, všimnite si cez bránu to najromantickejšie zákutie s fontánou a ťahavým viničom v nádvorí Spolku. Ak chcete vidieť a najmä vedieť viac, odporúčame vám dohodnúť si sprevádzanú prehliadku. Stojí to za to!

KOSTOL SV. JAKUBA

V stredoveku niesla ulica meno Jakubská po patrónovi františkánskeho kostola, ktorý je na ulici hlavnou signifikantnou dominantou už mnoho storočí. Františkáni do Trnavy doputovali a následne sa tu usadili v tridsiatych rokov 13. storočia, svoj vlastný kostol a rozšírený kláštor začali budovať neskôr, v rokoch 1363 – 1383 na mieste opusteného opátstva. Pôvodne gotický kostol poškodilo v roku 1590 zemetrasenie. “Vďaka” tomu sa postavil celkom nový. Napriek neskorším požiarom vydržal a dnes sa pýši titulom “kostol s najväčším početom oltárov (13)”. Od jeho minulých podôb ho líši len fasáda. V minulosti výrazná okrovo-červená, dnes žltá.

Divadeľná ulica bola vždy domovom len niekoľkých parciel a budov, no v drobných prevádzkach sa tu v minulosti vystriedalo množstvo obchodníkov a remeselníkov, revolučných povykov, názvov, osudov, ustojených pohrom. Mnohé tu stále cítiť a svojou nenápadnou esenciou vám i dnes obzvláštnia prechod “cez”…